hranice zeme Vody

Hranice zeme Vody sú komplikovanou záležitosťou. Sú ďaleko zložitejšie ako hranice ostatných zemí, pretože územie Kiri sa rozprestiera skôr na ostrovoch ako na súši. Tým pádom je veľká časť ich hraníc na vode, čo sa kontroluje ťažšie, pretože voda je narozdiel od zeme nestála. Kiri však má svoje metódy, ako kontrolovať svoje územie.

Muž vysoký takmer 180 centimetrov, si kráčal po vode, akoby šiel po súši. Jeho slamený klobúk takmer tancoval vo vánku vetra, ale muž tomu nepreukazoval žiadnu pozornosť, akoby vedel, že slamený klobúk mu na hlave zostane. Nemýlil sa, klobúk pretrvával na jeho hlavne stoj čo stoj. Nebyť toho, že kráča po hladine vody, isto by bolo počuť klopkanie jeho drevenej obuvi nesúcej názov geta. Pomaly sa blížil k ostrovu, kde sídlia ninjovia Kiri, ninjovia strážiaci hranice zeme Vody. "Zdravím vás páni." Povedal pokojne a z hladiny vody prešiel na breh ostrova, kde sa oprel o svoju krivičku. "Je možné, aby ste mi povedali, kde sa nachádza Kirigakure no Sato a či je Mizukage-sama v nej?" Muž sa ani len nenamáhal nejako svoje otázky zakrývať za rôzne hry so slovíčkami a podobne. Vedel, čo chce a chcel to rýchlo.
- - - - - - - - - -
ninjovia Kiri
Ninjovia Kiri boli trošku zmätení. Už dlho za nimi nikto nebol a už vôbec nie osoba ako tento muž. Väčšinou sa stretávajú s uniformovanými ľuďmi, ktorí majú buď problém, alebo prišli striedať. Nevedeli, ako majú zareagovať a tak len nemo pozerali na muža v klobúku, s plášťom asi pod zadok, ktorý však nemal rukávy a hnedých nohaviciach. Tento človek jednoznačne vyzeral ako nejaký vadnrák, no keďže neprišiel loďou, musel prísť pešo, a tak ovláda ninjutsu.
- - - - - - - - - -
Han
"Ale no tak páni, musím vidieť Mizukage-sama, poznám ju, tak mi povedzte, kde ju nájdem, nech tu nestrácam čas." Pobavene povedal neznámy človek a stál na mieste bez toho, aby pohol čo i len rukou.



- - - - - - - - - -
ninjovia Kiri
Veliteľ hliadky sa dal do reči, potom ako prešiel k mužovi. "Neviem, kto ste, ale ak máte v pláne hovoriť s Mizukage-sama, isto to nebude tak jednoduché, ako si myslíte. Najskôr jej musím dať vedieť o vašej prítomnosti a potom sa možno dajú veci do pohybu." Objasnil ninja Hanovi, ako to chodí, na čo mrkol na jedného zo svojich kolegov. Ten len poskladal pečate, privolal podivného tvora, dal mu rýchlo načmáraný list a tvor zmizol.
- - - - - - - - - -
Han
"Predpokladám, že sa jedná o nejaký spôsob komunikácie medzi vami a dedinou." Muž sa posadil, zložil si klobúk a usmieval sa. "Ako vidíte, prichádzam v miery, takže sa tu usadím a počkám si na reakciu dediny." Povedal a ostal sedieť.

Jeden z ninjov, akonáhle uvidel a vlastne ešte predtým počul Kashikeho, vstal do pozoru a ihneď prišiel k nemu. Bol pomerne blízko k vodcovi jouninov a tak mohol hovoriť dostatočne ticho na to, aby ho Han nepočul. "Kashike-sama, áno to je muž, ktorý bol spomenutý v našej správe. Prišiel sem pomoci dopravného prostriedku, podľa čoho sme usúdili, že je schopný používať chakru. Nesprával sa drzo ani útočne, má však divnú požiadavku..." chuunin sa na chvíľku odmlčal "... chce vidieť Mizukage-sama a povedal, že ju pozná." Tento chuunin sa potom pozrel na Hana, ktorý už nesedel.
- - - - - - - - - -
Han
"Oh!" Povedal Han, ktorý už sa stihol postaviť a opieral sa o drevenú krivičku. "Vidím, že Kiri pracuje rýchlo. Znamená to, že môžem vidieť Mizukage-sama? Alebo by som ju mal oslovovať Reina-chan?" Starší muž sa len pousmial a čakal na odpoveď.

Chuunin prikývol a šiel späť k svojmu tímu. Svoju prácu považoval za vykonanú. Všetci ostatní taktiež prikývli, keď ich Kashike pozval na drink a potom sa venovali nejakým svojim papierovačkám, i keď každý dával stále, aspoň jedným okom, pozor na neznámeho muža. Čo ak niečo vyvedie.


- - - - - - - - - -
Han
Muž sa na Kashikeho usmial, potom dal svoje dlane k sebe a mierne sa uklonil. Ruky dal potom od sebe, vystrel sa a zo zeme vytiahol drevenú krivičku, ktorú tam ešte pred jeho netradičným pozdravom zapichol. "Moje meno je Han, teší ma." Predstavil sa starnúci muž. "Silno pochybujem, že som hrozba pre dedinu, ale pokojne sa ma spýtajte na čo len chcete..." začal Han a potom sa rozhodol odpovedať na predošlú otázku "... mizukage by som rád videl ako jej starý známy. Povedzme, že som ju nevidel už roky, vyzerá teraz staršia?"

Han sa pousmial. "Tak sa zdá, že Reina sa v Kiri nie len udomácnila." Keď mu z tváre zmizol úsmev, tak sa posadil a položil si svoju drevenú krivičku pekne na nohy, ktoré mal v sede prekrížené. To, že sa dostala do Kiri je jednak plus, no zároveň aj mínus... pre mňa. Po chvíľke ticha, počas ktorej Han na niečo myslel, sa dal zasa do reči. "Viete, ako starší človek mám čo to za sebou a poznám zo svojej minulosti veľa ľudí. Jedným z tých ľudí jej aj Reina, ktorá mi žiaľ pokazila jeden dosť sľubný obchod. Keď sa tak stalo, začal som sa o ňu viac zaujímať, no a stopy ma doviedli až ku Kiri." Han prstami svojej pravej ruky akoby kráčal po svojej krivičke. "Hoc silno pochybujem, že ma pozná, myslím, že ak by som jej pripomenul isté veci, vedela by o čo ide." Muž sa začal na moment zamračil. "Nechápte ma zle, ale ja som obchodník a ak niekto narušuje moje plány, nie je to príjemné. Dalo mi zabrať, kým som zistil, kde Reina momentálne a chcel by som ju stretnúť, aby som sa s ňou porozprával o náhrade."

"Obávam sa, že nie ste až natoľko zainteresovaná osoba, aby som vám to mohol povedať. Napokon, jedná o nie veľmi peknú minulosť vašej Mizukage-sama." Podotkol Han a prestal sa pohrávať so svojou krivičkou. "Viete, ja nemám problém otvorene hovoriť o minulosti Reiny Kana, ale ak to má ohroziť môj business, tak je to neprijateľné." Však ešte chcel povedať zopár vecí. "Nuž ale, ak mi dokážete, že Reina Kana nemá problém s tým, aby ste vedeli o jej minulosti, pokojne vám poviem o čo sa jedná."

Han sa usmial, konečne sa situácia rozhýbala. Jeho úsmev však pôsobil radostne. "S dozorom nemám najmenší problém. Napokon, robíte to pre vašu vlastnú bezpečnosť a to rešpektujem." Han vstal, pričom ako vstával, stihol vziať do ruky svoju krivičku a na hlavu si kvalitne upevnil svoj slamený klobúk. "Kedy vyrazíme a kadiaľ je na vás." Poznamenal Han a ostal stáť.