zem Železa

Zem Železa je jedným zo šiestich veľkých území. Ostatnými sú, ako vieme, Zem Ohňa, Vody, Vetra, Zeme a Blesku. Narozdiel od zvyšných zemí tu nie sú shinobi, ale samurajovia, ktorí to tu celé spravujú. Jedná sa o neutrálnu oblasť, kde sa často konajú stretnutia Kagov.

Momentálne sa okolo veľkej skaly, ktorá vzdialene pripomínala papuľu nejakého dravca, pohybovali traja muži v brnení s mečmi. "Čoskoro by mal doraziť ten shinobi zo Suny. Pripravte výmenný balík." Zavelil, zrejme sa jednalo o vyššie postaveného samuraja. Tí zvyšní dvaja okamžite pripravili balík a potom sa posadili na rozkladaciu lavičku, ktorú so sebou mali. Nechceli predsa sedieť v snehu.

Jeden zo samurajov prevzal balík od Torua a druhý mu zasa na výmenu dal balík podobnej veľkosti, zabalený v hnedej látke. Tento balík bol však podstatne ťažší ako ten, ktorý priniesol Toru. "Je ti zima?" Spýtal sa tretí zo samurajov, keď videl ako sa Toru klepe. "Nabudúce keď sem prídeš, mi to vrátiš." Povedal samuraj a hodil Toruovi dlhý plášť s kapucňou, ktorý vyzeral, že má skutočne štýl. "Ak sa nenahneváš, máme naponáhlo, takže už pôjdeme." Povedal samuraj, ktorý držal balík od Torua. "Zatiaľ sa maj a povedz kazekagemu, že ho pozdravujeme." Zamávali samuraji Toruovi a o chvíľku ich nebolo.

Orimi bola robustná žena, skutočne nič pekné na pohľad. Mohla mať dobre cez 180 centimetrov a okolo 100 kilogramov. Hoc sa jednalo o naozajstnú hrošicu, bola dosť dobre ukrytá, takže o nej len tak niekto vedieť nemohol. Je to tu, od toho ninju získam balíček ľahšie ako od troch samurajov. Potešila sa v duchu a vyčkávala, kým sa dá Toru pekne na odchod a nebude v strehu. Avšak to, že si ona myslela, že Toru nebude v strehu neznamená, že Toru v strehu skutočne nebude.

Orimi stále sledovala Torua a pripadal jej divný. Dostal plášť, no nepoužil ho. Asi sa jedná o nejakého hlupáka. Nerobila si z toho veľkú hlavu, hlavné bolo, že čoskoro získa ten balíček.
Do každej ruky si vzala tri shurikeny a všetkých šesť ich hodila na Torua. Ten to čakať nemohol, keďže o Orimi nevedel. A skončil. Pomyslela si obrovská žena.

Vážne to nečakal. Pomyslela si, keď vyšla zo svojej skrýše a šla priamo k Toruovi, aby vzala balík. No nebola až taká hlúpa, ako by sa mohlo zdať, a ešte než opustila svoju bezpečnú zónu, vytvorila kamenný klon za pomoci dotonu. "Istota je istota." Povedala si skôr pre seba a potom už obe šli k Toruovi. Žena sa natiahla k Toruovi, teda myslela si, že je to Toru, aby ho odsunula a mohla si vziať balík.

"Grrr!" Na chvíľku žena padla na jedno koleno, pretože jej do nohy bábka vrazila ostrie, no potom sa rozpadla na kamene. Bol to klon, ktorý len pred chvíľkou vytvorila. "Mal si byť mŕtvy!" Povedala Toruovi originálna Orimi. "Ale to rýchlo vyriešim!" Dodala a potom sa stalo niečo, čo by mohlo nahnať strach nejednému ninjovi. "Doton: Doryō Dango!" Hlasno zhúkla a po chvíľke zo zeme vytrhla ohromne veľkú masu hliny, ktorá držala po kope a Orimi ju držala vysoko nad hlavou. "Oraaaaa!" Za sprievodu hlasného výkriku túto masu hliny hodila smerom k Toruovi.
* názov techniky = link

Dosť čo pád techniky spôsobil, že sa tu všade víril prach, ktorý vlastne vznikol z techniky samotnej, ešte aj Toru sem hodil dymovnice, takže viditeľnosť bola momentálne nulová. "Kde si ty škrečok?!" Zhúkla Orimi, čo bolo dosť neninjovské, pretože v podstate prezradila svoju pozíciu. "Veď počkaj, až sa mi dostaneš do rúk, narobím z teba mäso do tlačenky!" Žena vyslala do okolia ďalšiu vyhrážku a do ruky si vzala kunai, ku ktorému bol pripevnený výbušný lístok. Ten hodila náhodným smerom, pretože naozaj netušila, kde by momentálne Toru mohol byť.

Darmo sa Orimi pozerala okolo seba, viditeľnosť stála stále za prd makový. Keď sa u nej objavili ruky, ktoré zreteľne neboli ľudské, vedela, že sa jedná o nejakú techniku, no vedela akú. Uskočila pred rukami, ale vzhľadom k zlej viditeľnosti to nebol uhybný manéver, ktorý by bol 100% čo znamenalo, že niektoré z rúk ju predsa len zasiahli. A síce bola Orimi skutočne veľkého vzrastu, ruky ju zrazili z nôh a hodili o zem asi meter od miesta, kde sa nachádzala. Tak toto mu nedarujem! Preblesklo sa jej hlavou a ako ležala na zemi, spravila v rýchlosti pečate, na čo položila ruku na zem. Dlho to netrvalo a zo zeme vytiahla niečo, čo pripomínalo palcát. Bol však celý zo zeme a keďže sa jednalo o údernú zbraň, Toru môže očakávať, že bude pevnejšia ako nejaká obyčajná hlina.

"ORÁÁÁ!!!" Nastal rev akoby niekto vystrelil z dela a Orimi využila svoju obrovskú silu. Vrazila ten palcát o zem, ktorá kvôli tomu tlaku popraskala a kusy hliny vyleteli do vzduchu pred ňu, pričom sa v tej mase nachádzali aj kamene. Nastala kolízia so senbonmi a to Orimi využila, aby zmenila pozíciu a prebehla do ľavej strany, niekoľko metrov. Hneď na to bolo počuť výbuch, ktorý spôsobil Toruov výbušný lístok. Je dobrý, ale teraz začína boj. Pomyslela si Orimi a položila svoj palcát na zem, na čo urobila niekoľko pečatí a začala ju obaľovať hlina. Keď bola technika kompletná, Orimi mohla vážiť dobre cez 300 kilogramov, všade ju obaľovala hlina spevnená chakrou. Avšak niektoré miesta predsa len museli zostať bez ochrany. Tými miestami boli oči, nozdry a zadné časti kĺbov. Viditeľnosť sa začala zlepšovať a Toru mohol toto monštrum konečne uzrieť v plnej kráse. "No tak sa ukáž škrečok!"

Orimi sa rozbehla smerom na Torua. "Takéto hlúposti ti nepomôžu!" Mohol Toru počuť, avšak kvôli hline, ktorú mala pred ústami, len tlmene. Keď sa na ňu bábky pripevnili, jednoducho to ignorovala. Jej techniku považovala za dosť silnú a schopnú odolať výbušným lístkom. A tak len ďalej bežala k Toruovi s jedinými zámerom, rozvalcovať ho ako nákladný vlak.

Žena, ktorá mala na sebe vytvorené brnenie z hliny, ktoré bolo spevnené chakrou, stále bežala vpred, no jej rýchlosť už nebola ani zďaleka taká ako predtým. Taktiež už bolo poznať, že nebeží úplne priamočiaro, ale kolíše sa. Pri lepšom pohľade a samozrejme potom, ako zmizol dym z lístkov, bolo vidno, že na niektorých častiach, kde predtým bolo brnenie, už brnenie chýba a žena silno krváca. Keďže jej rameno na pravej ruke vyzeralo byť vykĺbené, svoj palcát už niesla len v jednej ruke. Húževnatosť jej isto nechýbala, ale zdá sa, že tie výbuchy boli predsa len prisilné na jej zbroj. Napokon však Orimi pribehla až k bábke a zahnala sa na ňu palcátom, so zámerom rozdrtiť ju.

Keď sa bábka rozletela na súčiastky, Orimi si na chvíľku vydýchla, ale veľmi jej to nepomohlo. Hrozne krvácala. V tom sa objavil Toru, ktorý zaujal je pozornosť. "Zdá sa, že si mal šťastie na súpera." Povedala mu, pretože videla, že Toru nie je zranený a naopak ona je na tom veľmi zle. Možno ak by bojovala proti niekomu na blízku vzdialenosť, tak by to vyzeralo inak, ale v tomto prípade to pre ňu bol nevýhodný súboj. Niečo cvaklo a Orimi sa na Torua zahnala zdravou rukou, v ktorej už nedržala palcát. Na Torua vyletela hlinená rukavica, ktorá bola ešte len pred malým momentom na ruke tejto kunoichi. To cvaknutie bolo vlastne uvoľnenie rukavice od zvyšku hlineného brnenia. Rukavica letela pozoruhodnou rýchlosťou, na to, že vážila cez 10 kilogramov. Vzápätí sa do Orimi zabodlo niekoľko zbraní, čo ju donútilo padnúť na kolená a po chvíľke až úplne na hruď. Jedným okom sledovala Torua.