"Večerá!" Zvolal som sám pre seba pretože som bol v dome momentálne jediný človek. Tanier plný jedla som položil na stôl posadil sa na stoličku, ktorá síce nebola pohodlná ako gauč, ale sedával som na nej rád, pretože vždy, keď som na nej sedel, som jedol. Z tanieru ubúdalo a ubúdalo až tam napokon nezostalo vôbec nič. Odložil som príbor a nasledovalo hlasné "GRRRRRRRRR!" Mám rád dobré jedlo a patrične to dávam aj najavo. Ešte zopár krát som naprázdno zacvakal zubami a vrhol som sa do čistenia riadu. Keď už bolo všetko čistučké ako niečo čistučké, čomu práve neviem prísť na rozum, vzal som Samehadu, ktorá sa váľala na zemi a pripevnil ju na chrbát. "Čaká má krásny večer v Kirigakure no Sato!" Optimistky ladený som opustil dom, v ktorom som vyrastal nie len ja, ale takmer celá moja rodina, a vydal som sa do ulíc plných ninjov.
(presun)