Mesto

Mestá sú po veľkých ninja dedinách najviac osídlené miesta. Vzhľadom k tomu, že väčšina ľudí tu neovláda ninjutsu, sa tu snažia ľudia byť pokojní a nemiešať sa do konfliktov medzi ninjami, keďže by proti nim nemali ako bojovať. K nájdeniu je tu takmer všetko, nech už to je jedlo, rekreácia, obchody s oblečením alebo čokoľvek iné.

"Vidím, že za mnou stíhaš..." Hovorila Taemi, keď videla, že Ryuu s ňou bol schopný držať krok bez menších problémov, "... si šikovný." Pochválila ho, keď zastavili v slepej uličke, kde boli len jedny dvere. "Sme tu." Oznámila žena a otvorila dvere, za ktorými boli už len schody smerujúce do suterénu. "Ty prvý a dávaj pozor, niektoré schody môžu byť klzké."

Keď Ryuu prešiel dverami, Taemi šla priamo za ním. Akonáhle prešla dverami aj ona, zatvorila ich za sebou. V suteréne by normálne bola tma, no všade svietili svetlá a tak tam bola dobrá viditeľnosť. "A sme na mieste." Oznámila žena, keď sa spoza ďalších dverí ozvalo.

"Taemi-chan, je s tebou aj Ryuu-kun?" Bol to mužský hlas, osoba, ktorá otázku povedala, musela byť podľa tohto hlasu staršia. Po chvíľke spoza dverí vyšiel starec, šedivý s tmavom oblečení. "Keď som bol v tvojom veku, vyzeral som skoro tak isto ako ty." Povedal starec na Ryuua. "Konečne sa stretávame."

Taemi sa vyparila z miestnosti, človek by ani nemohol presne povedať keby, bolo to náhle, bola tam a zrazu bola fuč. Avšak to bolo jedno, pretože podstatný bol momentálne pre Ryuua len Kanya. "Predpokladám, že si sem prišiel kvôli preto, aby si zistil, prečo nie si schopný používať ninjutsu." Kanya sa usmial a pootvoril dvere do zadnej miestnosti, pričom rukou naznačil geninovi, aby tam šiel a pokojne sa posadil do jedného z kožených kresiel. "Nebudem ťa teda zdržovať vecami, ktoré vedieť nechceš... teda iba, ak by si chcel vedieť aj niečo iné."

Starec vošiel do miestnosti za ním a zatvoril dvere. "Dôvod, prečo nemôžeš používať ninjutsu a vlastne aj genjutsu, sa volá Gensō Goroshi." Povedal Ryuuovi jeho dedo potom ako sa posadil. "Jedná sa o kinjutsu, ktoré na teba bolo použité v čase, keď si bol ešte príliš malý na to, aby si si to pamätal." Vysvetlil muž, no nepovedal mu, kto na neho dané kinjutsu použil. Či sa to Ryuu spýta, alebo nie, je len a len na ňom.

"Dôvod, prečo bolo na teba použité toto kinjutsu, bol výskum. Cieľom tohto výskumu bolo vytvoriť techniku, ktorá by dokázala rýchlo, efektívne a bez námahy ničiť ostatné techniky." Usmial sa starec. "Avšak ako vidíš, kinjutsu nebolo úspešné, pretože ti zamedzilo v používaní ninjutsu a genjutsu." Teraz Kanya na chvíľku stíchol, aby dal chlapcovi čas uvedomiť si, čo mu vlastne povedal. "A teraz druhá vec. Toto kinjutsu som na teba použil ja, pretože sme rodina, si mi najviac podobný... dokonalý testovací objekt. Samozrejme, chcel som ho použiť aj na seba, no najskôr som potreboval vedieť, či to funguje ako má. A ako vidíš, nefunguje to tak. Bolo napokon len dobre, že som ho nepoužil hneď na seba." Kanya ukázal svoju pravú tvár.

"Máš pravdu." Skonštatoval dedo pokojne. "Ale vieš, to, že kinjutsu dokáže efektívne ničiť ninjutsu a genjutsu, teda ostatné techniky, platí." Pousmial sa Kanya. "Takže som ti síce niečo vzal, ale niečo som ti zároveň aj dal. Akurát potrebuješ zistiť, ako toto kinjutsu ovládnuť."  Kanya na stôl položil jeden zvitok. "Myslím, že v tom by som ti mohol pomôcť. Ak to urobím, odpustíš mi potom?" Človek by si teraz myslel, že Kanya je úplne mimo. Najskôr vlastnému vnukovi povie, aký je zlý, a že za celú jeho neschopnosť vlastne môže on, pričom to vyzeralo tak, že mu to je úplne jedno a následne na t, mu ponúka pomocnú ruku a žiada o odpustenie?!

Starec si úsmevne vydýchol a pozrel sa na zvitok, ktorý ležal na stole asi pol metra od nich. "Všetko je tam..." povedal a zasa sa pozrel späť na Ryuuho "... no rýchlejšie bude, ak ťa budem trénovať sám." Dokončil vetu a šiel sa postaviť.
V tom momente však za ním stála Taemi. "Žiaľ pre teba Kanya, ja som nikdy nič také nemala v pláne." Povedala chladným hlasom a na Ryuuovu tvár dopadlo niekoľko kvapiek krvi. Ak by sa teraz pozrel na hruď svojho deda, mohol by tam uvidieť ženské prsty, upravené nechty... všetko krvavo červené. Tie prsty patrili Taemi, ktorá práve rukou prerazila Kanyovu hruď.
"T-t-taemiiiii..." Zasyčal starec, zatackal sa a padol zo stoličky priamo na zem. Bol mŕtvy. Keďže Taemi z neho ruku ešte nevytiahla, stiahol ju pri zem a bola nútená sa zohnúť. To bola posledná vec, ktorú Kanya mohol urobiť pre svojho vnuka. Dal mu dostatok času rýchlu reakciu... na útek, pretože Taemi bol ďaleko mocnejším súperom, než akému by mohol Ryuu rovnocenne čeliť. Teraz zostávajú už len dve otázky. Dokáže Ryuu utiecť Taemi? A druhá, stihne pri úteku vziať to, čo mu jeho dedo zanechal? Ten zvyok, ktorý leží pol metra od neho... na stole?

Chlapec bol obratný a šikovný. Bolo vidno, že je to ninja, a že ho krv a smrť len tak nevyvedie z miery. Avšak Taemi bola tiež ninja, bola to skúsená kunoichi a naviac jeden z popredných členov organizácie, preto ktorú Kanya už dlhšiu dobu pracoval. "Toto ti len tak neprejde." Povedala Taemi nahnevano i keď vedela, že Ryuu ju už nemôže počuť. Vybehla za ním smerom hore schodmi, musela ho dostať. Ryuu bol momentálne jediný človek s kinjutsu, o ktoré bolo veľký záujem. Naviac sa zmocnil aj zvitku s inštrukciami... ak ho nechytí rýchlo, stane sa hrozbou.

Kunoichi vo veku asi 30 rokov bol odhodená späť do suterénu. Príčinou toho incidentu bol výbušný lístok, ktorý si v zhone a kvôli dymu nevšimla. "Grrr!" Celá nahnevaná sa posadila. Bola dosť otrasená, pretože lístok vybuchol v jej tesnej blízkosti a dokonca mohla byť rada, že žije. Na to, aby ešte mohla naháňať genina z Konohy, už síl nemala. Pokúsila sa teda aspoň dostať von zo zadymených priestorov, pričom jej hlavou nebehalo nič iné len Ryuuova tvár a myšlienky o tom, ako ho chytí a čo všetko s ním narobí.