Ulice

Došiel som na ulicu kde som vyskočil na najvyššiu budovu a hľadal toho trolla kde môže byť. Aktivoval som si sharigan vytasil som si meč a vyskočil som zo strechy tak aby som dopadol za tým veznom. Hneď ako som dopadol sekol som mečom smerom na veznovu hlavu.

Hneď som od neho odskočil asi tak na 10m. Zaujal som pozu typickú pre útok s mečom. Napriahol som meč za seba a kľudným hlasom povedal. Getsuga Tenshō. Obrovská vlna chakry smerovala na nepriateľského vezna.

Po útoku som videl iba zničený múr a toho trolla mrtvého pravdepodobne ma chcel zobrať aj zo sebou ale musel vedieť že mu to nevíde tak nejaký dôvod k tomu musel mať a budem ho musieť zistit. Zrazu sa za mnou objavil Hokáge ktorý chcel odomna aby som tu upratal ja som sa len zasmial otočil na Hokáge a odpovedal ako pravý vodca Uchihou.
Si sexi ako vždy ale čo by si odomna ešte nechcela si zabudla kto som? Vodca Uchiha klanu takúto prácu určite nespraví pošli na to geninou ja idem zistiť čo sa to deje takže maj sa. Pousmial som sa a hneď zdrhol s miesta činu. (Presun)

Uchiha Mifune

Uchiha Mifune

genini

Po tom výdatnom tréningu, ktorý som si dal som sa vydal do dediny. Nechápal som, čo sa tu stalo ale genini tu upratovali niečo, o čo tu bolo zničené. Kto to asi tak zničil? Prebehlo mi hlavou a ako som šiel ďalej všimol som si Hokage za ktorou som hneď naklusal, keďže som mal v pláne zájsť do Kancelárie za ňou a takto som nemusel. "Dobrý Hokage sama, môžem vyrušiť?" Opýtal som sa a dúfal som, že neruším.

Vyzeralo to tak, že som asi rušil a ja som vážne rušil! Mal som kašľať na to a ísť asi do kancelárie ale už som bol pred našou strašideľonou Hokage ale zmeniť som to nemal už ako. " Nó ja som nebol v žiadnom týme a nemám žiadneho veliaceho Jounina, ktorý by ma mohol učiť. Ak by vás to neotravovalo bo  bol by som rád ak by ste ma k nejakému priradila." Popravde ma mohla poslať kade ľahšie preto som bol slušný, aj keď ja som sa takto správal k nadriadeným vždy, keďže to bola slušnosť. Ale ako som videl akosi sa to nevyplácalo, možno preto bol taký Ichigo. Ale ja už som to vychovanie nejaké mal a preto som aj ja sám nemohol zmeniť svoje správanie na aké som bol zvyknutý.

"To si nevšímajte, podľa mňa, by som to aj tak nejako dal." Povedal som sebavedomo aj keď vyzerala, že bude asi tvrdá senseiika ak by ma dostala na starosť, ale asi by som sa toho aj viac naučil. No ale teraz som bol pridelený Ichigovy, ktorí by mal byť teraz môj senseii. Vybral som sa ho preto hľadať do ulíc a keby som ho tu teraz do pár hodín nenašiel, pobral by som sa ďalej a keď tak by som šiel trénovať. Nakoniec ma ešte napadlo, žeby som mohol zájsť k bráne, kde by možno mohol byť.
(presun)

Ráno bolo ako vždy už pomaly stereotypné, tak som sa rozhodla pre zmenu zájsť sa naraňajkovať niekde do centra. Bolo tu síce kopec ľudí, ale za tie roky som si zvykla na tie podivné pohľady, takže som nemala problém to ignorovať. Bola som vcelku v dobrej nálade, čo za posledné roky býva dosť vzácne, takže som si dnešok rozhodne nechcela pokaziť. Zastavila som sa v jednej reštaurácii, kde som si dala onigiri, dango a zapila som to vodou. Ako raňajky mi to stačilo, keďže som nemala moc chuť jesť a pomalým krokom som vyšla von. Keď som sa rozhliadla kam pôjdem napadlo ma, že by som mohla ísť pokojne vytráviť k fontánam. Chcela som hlavne nejaké pokojné miesto, kde nebude taký veľký šum ako tu. Prechádzkovým tempom som po niekoľkých minútach prišla ku fontánam a sadla som si na voľnú lavičku. Šum vody bol príjemne ukľudňujúci, čo ma aj trochu nútilo rozmýšľať. Posledné dni som vôbec nemala plány a toľko voľného času ma pomaly ubíjalo, keďže som neustále premýšľala nad tým všetkým čo sa stalo. Otočila som hlavu smerom na monumenty všetkých Hokage, pri čom som konkrétne pozerala na Hashiramu. "Boh vie aký asi bol." Prebehlo mi hlavou a povzdychla som si. Hlavu som znova natočila dopredu, no po chvíľke som ju zaklonila a zavrela som oči. Lakte som si oprela o operadlo lavičky a pravú nohu som si prekrížila cez ľavú, pri čom som počúvala len žblnkotanie vody.

Jyu kráčala stredom Konožskej ulice s flautou nalepenou na perách. Vyzeralo to ako keby mala celkom dobrú náladu vzhľadom na rýchlu a striedavú melódiu ktorá vychádzala z flauty. Do jej kroku štrngali rolničky ktoré záhadne sedeli do rytmu jej hrania. "Dnes je celkom teplo. Kam by som si mohla vyjsť keď mám toľko voľného času ?" Rozmýšľala popri tom všetkom čo robila. Nakoniec sa len zastavila, prestala hrať a povzdychla si. "Keď je tu toho tak veľa. Mohla by som ..." Jej oči sa pomaly stočili smerom do uličky vedúcej k fontáne ktorá bola za onou uličkou. "Žeby aspoň vtáci docenili moju hudbu ?" Spýtala sa samej seba pričom si znova pritlačila flautu k perám a rýchlim tempom sa vydala smerom k fontáne. "Mala by som sa poobzerať po niekom s kým by som mohla trénovať alebo tráviť voľný čas. Stále cvičiť doma začína byť nuda a potrebujem si precvičiť aj nejaké techniky." Keď bola konečne pred fontánou privrela oči a spravila miernu otočku. "Aspoň tým hľadaním niekoho zabijem nejaký ten čas ..." Hneď ako otvorila oči však zazrela nejaké dievča ktoré sedelo na lavičke pričom mala zatvorené oči. Možno si to uvedomila a možno nie ale Jyu si nedávala pozor a tak narazila o hranu fontány do ktorej následne padla čím vytvorila obrovské žblnknutie a všade naokolo vystriekla väčšie množstvo vody. "Ľadová !" Zakričala hneď ako vyskočila von z fontány a začala sebou trepať zo strany na stranu aby z nej vytieklo čo najviac vody.

Kútiky mojich úst sa mierne natočili do tvaru úsmevu po tom čo moje uši započuli veľmi príjemné noty, ktoré sa približovali mojím smerom. Z ničoho nič ma popadla hrozná nostalgia a začala som spomínať až na svoje detstvo. Ako som sa ako malá hrávala za domom, ako som trénovala a postupne sa mi takto premietol až celý môj život. Prakticky som sa úplne tej hudbe oddala, no po chvíľke sa tie krásne noty zmenili na krik. Keď ma trochu obliala so strany studená voda, zamračila som sa stále so zavretými očami a pomaly som sa úplne narovnala. Po chvíľke som otvorila oči a pozrela som sa smerom odkiaľ prichádzal krik. Jemne som zatla päsť, ktorú som po chvíľke zase roztvorila. To dievča mi dosť narušila môj veľmi cenný pokoj. Keď som si ale všimla tú flautu, bolo jasné už od koho tá hudba pochádzala. "To ty si hrala tú krásnu pieseň?" Preniesla som naprázdno, pri čom som už na ňu ani nepozrela. Nikto ma nevedel doteraz ničím zaujať, no ona v sebe mala niečo, čo ma zaujímalo. Hudobný talent, ktorý ma dokázal dostať rádoby do "tranzu", pri ktorom som začala spomínať na veci, na ktoré som už dávno zabudla. Dúfala som ale, že prestane jačať a trepať sa ako pes čo vyjde s vody, keďže to všetko prskalo na mňa a už som bola mokrá dosť. Nie, že by to v tieto dni nebolo osviežujúce, ale kebyže chcem osvieženie, zájdem si doma pod sprchu a nebudem sa hádzať do fontány, ale to nebol môj problém. Dala som si dole bundu, ktorá mala mokrý jeden rukáv a prehodila som ju cez operadlo lavičky hneď vedľa mňa.

Jyu ešte chvíľu sebou trepala ako ryba na suchu no potom začula ženský hlas smerujúci k nej. S vyvalenými očami sa otočila na onu osobu a na okamih stála zmrznutá ako nejaký stĺp. "Um ... pieseň ? To ... to nebola pieseň. Otec mi káže trénovať každý deň tak skúšam nové melódie ktoré potom spájam s tými ktoré už poznám." Odvetila v tichosti pričom začala vytláčať vodu zo svojho Kimona. "Jyu ty blbec ! Čo si to spravila ? Ona sa teraz určite naštve a vrhne sa po mne. Ten jej strašidelný pohľad to hovorí jasne !" Jyu bola ponorená vo svojich myšlienkach tak moc, že začala nesúhlasne vrtieť hlavou zo strany na stranu. Keď si to však uvedomila musela sa zaraziť a prestať. Jej pohľad sa uprel na ženu ktorá stále pred ňou. Nič nepovedala, len si ju letmo premeriavala, skúmala a vyhodnocovala čo je ona osoba asi zač. "Jyu ..." Prehodila nakoniec polohlasne smerom k žene dúfajúc, že jej povie svoje meno. "To je teda pekná prvý dojem ty hlupák ! Takto striekať na neznáme osoby !"

"Ah tak." Šepla som keď mi odpovedala, povzdychla som si a na moment som opäť zatvorila oči. "Prečo s ňou vlastne strácam čas?" Spýtala som sa seba v mysli a opäť som otvorila oči, pri čom som si ju začala svojím chladným pohľadom premeriavať a ešte stále som sa trochu mračila. Jej zvláštne chovanie jej tiež pridávalo na divnosti. Očividne bola tak zamyslená, že si ani neuvedomovala čo robí. Keď sa po chvíľke spamätala a pozrela na mňa, stále som ju ako keby "prebodávala" pohľadom. Po chvíľke ale povedala niečo, čo mi v ten moment nedávalo zmysel. Keď som sa nad tým ale zamyslela, došlo mi, že to bude zrejme jej meno. Nemala som v pláne jej hovoriť to svoje i keď by to mala byť zrejme slušnosť. Pohľad som odvrátila na svoju bundu, ktorá za tú chvíľku ani o chlp neuschla. Natiahla som sa a nohy som si dala opäť normálne vedľa seba, keďže sa mi tá pravá noha prestala pomaly prekrvovať a začala tŕpnuť. Poupravila som si trochu vlasy, keďže mi popadali dopredu ako som sa naťahovala a oprela som sa lakťami o stehná, pri čom som si podoprela bradu. Nemala som v pláne sa s ňou moc vybavovať, takže som ju len sledovala a čakala čo ju asi tak teraz napadne. Musela som uznať, že ako atrakcia bola dobrá, niekoho takého ako som ja len málo kto vedel rozosmiať. Popravde som sa neusmiala od doby čo som opustila akadémiu, no nemala som nikdy ani prečo. Sústredila som sa na svoj cieľ a tréning, keďže mi na nikom okrem rodiny nezáležalo.

Jyu ešte chvíľu čakala no keď ona žena neprehovorila len si povzdychla a priložila flautu k ústam. "Keď mi to nechce povedať budem to musieť z nej dostať ináč." Po tomto myšlienkovom pochode začala hrať na flautu celkom sladkú a ukľudnujúcu hudbu. "Seishin iki." Okolím náhle prešiel povznášajúci vánok ktorý dopadol priamo na ženu sediacu pred ňou. Mohlo trvať len chvíľu kým technika začala pomaly pôsobiť na tú osobu ale určite to skôr či neskôr muselo prísť. "Pokiaľ má nejaké skúsenosti s Genjutsu možno na to príde. Pokiaľ nie tak o chíľu príde spätná reakcia na techniku." Jyu sa začala vžívať do hrania tak moc až privrela oči a začala ignorovať okolité zvuky až nakoniec počula len svoju vlastnú hudbu ktorá ju však nezasiahla pretože nebola hraná pre jej uši.

"Ide zase hrať?" Prekvapene som sa spýtala seba v mysli a uprene som hľadela na Jyu. Keď začala fúkať do flauty, okolím sa rozľahli nádherné a uvoľňujúce tóny. Po chvíľke počúvania som sa už prestala mračiť. Nevedela som prečo, ale začínala som sa cítiť čím ďalej tým uvoľnenejšie. Pomaly mi už začínala padať aj hlava, tak som sa radšej oprela o operadlo a vychutnávala som si tie tóny. O zhruba desať sekúnd neskôr som sa cítila už kompletne uvoľnene, až mi začínalo pripadať aj moje samotné telo ťažké. "Čo sa to so mnou deje?" Ozvalo sa mi v hlave, pri čom som sa len svojimi prenikavo zelenými očami pozrela do tých Jyuiných, ktoré boli sfarbené do tmavo-hneda. Na tvári som mala stále neutrálny výraz, ale bolo jasne vidieť, že sa cítim o dosť uvoľnenejšie než pred minútou. Mohla som dokonca pôsobiť až mierne opito na ľudí, čo by nemali potuchy o čo sa tu vlastne jedná. "Tá hudba.." Šepla som a končekmi prstov pravej ruky som sa chytila za čelo. Chcela som od nej vysvetlenie, ale nedokázala som zo seba vykoktať jedinú normálnu vetu, keďže myšlienky mi lietali sem a tam, no celkovo som sa cítila vážne dobre.