Hokageho budova

Došiel som pred budovu kde som rozmýšľal či pôjdem po schodoch alebo ako správny troll cez okno. Po sekunde som sa rozhodol stáť pravým trollom tak som vyskočil na okno kde som si sadol. Hokáge sedel za stolom ako kôpka hoven ako vždy. Rozhodol som sa trollit.
No nazdar Kira ako sa máš ako ide život.

Započul som hlas dosť známi nemusel som ho ani hľadať veď načo budem hľadať nejakého troll. Tak som ostal sedieť na okne.
Ja sa mam priam zle nuda je všade naokolo a ty čo ako sa má môj obľúbení Anbu. Keď som dohobril vrhol na mňa otázku priam dobrú lebo som nevedel čo sa stalo.
Nie neviem čo sa stalo hádam som nevyhodil niečo nechtiac do vzduchu.

Ja som sa len chytil za hlavu a spravil dokonalý facepalm. To sú dokonalí trollovia keď nevedia ustrážiť ani bandu uplakancov ach normálne ich mám chuť chytiť ale nechce sa mi ich hľadať bola by to sranda zopár ich pobiť. Keď som to dopovedal napadla ma perfektná vec. Vieš čo nechceš ich pre mňa nájsť?

Ach jaj no nič pôjdem to čeknút ty pozdravuj za mňa Hokageho a odkáž jej že je Troll. Ako som dohovoril tak som zoskočil s okna a rozbehol som sa priamo do ulíc. (presun)

Fuyuki

Fuyuki

Fuyuki

Fuyuki

Fuyuki

Dobehol som ku kancelárii Hokage a údýchane som zabúchal na dvere kancelárie. Zabúchal som silnejšie, keďže to bolo naliehavé a chcel som tým na seba o to viac upozorniť. V ruke som zvieral zvitok, ktorý sa mi podarilo ukoristiť. V hlave som si premietal to, ako presne poviem Hokage čo sa stalo, aby na mňa nebola príliš nahnevaná kvôli tomu, že som opustil dedinu bez dovolenia.

Už len ako som počul, že mám vstúpiť roztvoril som dvere a hneď som spustil. "Hokage-sama v meste zabili môjho deda!" Povedal som jej hneď bez okolkov a hneď som aj pokračoval. "Pri bráne bola akási žena, ktorá ma poznala a chcela aby som šiel s ňou. Vzala ma do mesta, kde mal byť môj dedo a chcel mi povedať o tom, prečo nemôžem používať techniky a povedal mi o tom kinjutsu a v tedy ho tá žena zabila a išla aj po mne ale podarilo sa mi újst." Chŕlil som to zo seba ako o život a preto som dúfal, že mi bude rozumieť, keďže rozprával pomerne rýchlo, nie ako normálne. Naozaj som bol zvedavý, čo na to ona a čo mi vlastne urobí za to, že som nedovolene odišiel z dediny. Na stôl som jej položil svitok, ktorý vlastne patril mne a bolo tam písané o mojom kinjutsu, ktoré bolo na mňa použité. Kvôli nemu som nevedel používať techniky ale mohol som rušiť techniky ostatným shinobi, čo som sa tiež dozvedel až teraz.

To o čom hovorila naozaj zmyslel dávalo a popravde aj keď vyzerala tak ľadovo, vedel som, že so mnou súcití. Popravde som bol teraz aj rád, že mi za to nič nespravila, že som urobil niečo také. Keď povedala, že to nikto nechceme zakýval som hlavou, že nie, určite niečo také nechcem aj keď to mohlo byť trocha zvláštne. "No neviem... načo by im taká schopnosť bola. Zatiaľ mi privodila len samé problémy a k tomu nemôžem používať žiadne ninjutsu." Prehovoril som na našu Kage, túto poznámku som myslel k tomu ako hovorila, že po mne kvôli tej schopnosti pôjdu. "Nepovedal by som tomu práve že sa vás bojím, keďže ste tu od toho, aby ste nás chránila. Skôr to čo cítim je rešpekt než strach." Zazubil som sa na Hokage. Nevedel som to vysvetliť, ale proste som ju nechcel nechať v tom názore, že sa jej bojím, keďže ak by som bol ja Kage vadilo by mi ak by sa ma shinoby báli. A vôbec to nebola ani pravda. "Popravde to pre mňa bude česť ak budem mať niekto, ako ja tak boží ochranku... " Na chvíľu som sa potom odmlčal a prehovoril som teraz trocha vážnejšie. "Nechcem byť ale človekom, ktorý sa bude len skrývať. Radšej budem pilne trénovať, aby som sa dokázal ubrániť a mohol by som tak aj ja chrániť a nie sa takto skrývať." Nebol som si istý či ma chápe, no nechcel som byť na príťaž.