Opustené sídlo

banditi

Sedel som asi dva metre od ohňa, čo znamenalo, že ma nezohrieval. Bol na to príliš malý. Akurát tu vytváral príjemné, blikajúce svetielko, ktoré vytváralo rôzne postavičky z tieňov. V momente, keď som chcel niečo povedať, začul som, že sa niekto blíži a tak som zostal potichu. Keď sa po malej chvíli objavilo zopár mužov, usmial som sa na svojho spoločníka.
"Tomuto, kamarát môj, vravím, byť v zlý čas na zlom mieste."
Zachechtal som sa, pretože môj kolega zrejme nebude nadšený z tejto nevítanej návštevy.
"Tak ako páni? Čím vás môžem ponúknuť?"
Spýtal som sa príjemným tónom, akoby osoba, ktorá sa len pred malým momentíkom smiala, bol niekto úplne iný. V čase, keď som im zadával otázku, odkladal som hracie karty.
Ja asi vážne neprídem na to, ako to tá žena robí.
Ešte pred niekoľkými minútami som sa snažil zopakovať istý kartový trik tuto pred svojim kolegom, v nádeji, že mi pomôže ho spraviť tak, ako sa má a vysvetlí mi, o čo ide.

Stál som za Enryom, ktorý sa ako zvyčajne hral so kartami. Skúšal rôzne triky, žiadne mu, ale moc nešli. Keď som započul, že sa niekto približuje a dokonca vstupuje dnu pripravil som sa. Sharingan som už mal aktivovaný. Zrak som upriamil na vchod, zostávalo už len čakať, kto a v akom počte príde. Osem, niektorí mali zbrane, na prvý pohľad bolo jasné, že sa nejedná o nejakých dedinčanov, farmárov, či rybárov.
"Byť v zlom čase a na zlom mieste." zopakoval som po Enryuovi. "Otázne, ale je pre koho."
Sharinganom som si ich všetkých prezrel, pekne jedného po druhom.
Ten v strede.
Vypadalo to, že všetci na neho upriamujú svoju pozornosť a čakajú kým prehovorí alebo vydá nejaký príkaz.
Enryu bol zhovorčivejší, kládol im ďalšiu otázku. Zatiaľ čo on ich zabával, ja som nechával veciam voľný priebeh. Stál som nehybne na mieste, pripravený sa brániť ak to bude nutné.

banditi

Dostal som, zdá sa, pekný ignor. Teda aspoň od tejto návštevy, a to som ich chcel pokúknuť z môjho ovocného čaju, ktorý je, teda minimálne podľa mňa, veľmi chutný. Ale čo sa nestalo? Oni na nás začali vyťahovať meče. Tak toto je teda naozaj nevychovanosť.
"Ale páni, to snáď nebude nutné."
Posnažil som sa stiahnuť pozornosť na seba, keďže som vedel, že Kaitovi stačí aj sekunda na to, aby spravil, čo potrebuje. Svoje karty som už pekne odložil a usmial sa na muža, ktorý bol ku mne najbližšie. A hoc bola tma, tento muž si mohol všimnúť, že pod mojim pravým okom sa vytvorila malá čiarka. To isté sa potom stalo aj vedľa mojich úst a takto to pomaly pokračovalo po celej tvári, no nie len tam.
Bude lepšie, ak budem pripravený. Kto vie, čoho všetkého sú títo ľudia schopní.
Pomyslel som si pre seba a ďalej sedel.

Banditi sa tvárili nebojácne, pravdepodobne túžili po boji keď začali jeden po druhom vyťahovať svoje zbrane.
"Druhý Uchiha?" Opýtal som sa ľahostajne. "Pravdepodobne to bol slabý Uchiha keď ešte žijete."
Povedal som s úsmevom. Úsmev, tak ako rýchlo prišiel, aj rýchlo odišiel z mojej tváre.
"Ja taký milosrdný nebudem, myslím, že máte poslednú šancu opustiť túto budovu živí, zabudnúť čo ste tu videli a počuli."
Aj keď som ich zastrašoval, nevypadalo to, že by sa chceli dať na útek.
"Enryu, myslím, že si budeme musieť zohnať novú budovu, keď s nimi skončíme. Myslíš, že budú skutočne tak hlúpi a zaútočia?"
Povedal som dosť hlasne, aby to všetci počuli.

banditi

Už istú chvíľu som bol v Sagemode, no stále som sa nehýbal. Viditeľné zmeny na mne síce boli, no kvôli môjmu oblečeniu, vlasom a tme boli málo badateľné.
"To si urobil schválne, však?"
Položil som Kaitovi otázku, pričom som narážal na fakt, že moje meno vyslovil nahlas a naviac pred týmito neznámymi hosťami. To bola smola hlavne pre tie nebohé duše, ktoré z nich čoskoro budú. Moje telo sa pohlo obrovskou rýchlosťou k najbližšiemu cieľu, mužovi, ktorý mohol vidieť moju premenu. Pohyb, akým som sa k nemu dostal, ani zďaleka nepripomínal ten ľudský. Bolo to niečo iné, niečo neľudské. Avšak podstatné bolo, že moja dlaň zovrela jeho krk skôr, ako stihol niečo urobiť. Potom už nasledovalo len stisnutie, ktoré zapríničlo jeho okamžitú smrť. Tento manéver pripomínal útok hadej tlamy.
"Ostatných chceš ty?"
Spýtal som sa, keď som pustil mŕtve telo k zemi a sledoval ostatných banditov.

Zdalo sa, že banditi predsa len využijú túto šancu a dajú sa na ústup. Tak sa aj stalo, odložili svoje zbrane a začali pomaly ustupovať. Na rozlúčku povedali ešte pár slov, tie posledné zneli až príliš výrazne.
"Arogantný ryšavec so Sharinganom?"
Kaito poznal len jedného človeka, ktorý by odpovedal tomuto stručnému, ale napriek tomu výstižnému popisu.
Ichigo, môj brat.
"Kam ten ryšavec zmizol?" Vlastne som nemusel čakať na žiadnu odpoveď, pretože sa Enryu vložil do nášho rozhovoru. Vedel som čo sa chystá urobiť, hneď som podľa toho jednal. Vodca a ostatní, ktorí tak s nadšením pozorovali môj Sharingan si vlastne ani neuvedomili, že som práve na nich použil Genjutsu. Genjutsu kde korene stromov ožili, vynorili sa priamo pod nimi a začali ich omotávať, škrtiť a zakoreňovať priamo v obetiach. Ako som si všimol Enryu tiež neváhal. Hneď na nich vyrazil a zabil jedného z nich, tak jednoducho, nič iné som od neho nečakal.
"Spravíme to tak ako vždy." Odpovedal som na Enryovu druhú otázku. Znamenalo to, že si ich rozdelíme na polovicu. Pre tých čo by vzali nohy na ramená by odrezali ústup naši podriadení, ktorí sem prišli s nami, ale zdržovali sa v okolí. Vodcu banditov som sa teraz už nemusel nič pýtať, všetko som sa to mohol dozvedieť bez toho či chcel alebo nechcel odpovedať. Po minúte som všetky potrebné informácie vedel, nezostávalo nič iné než to ukončiť. Pripravil som si pečate.

 banditi

"Pff!"
Zaznela reakcia na Kaitove posledné slová, kde si ich chcel rozdeliť. Samotný nápad s rozdelením mi vyhovoval, ale problém bol v tom, že on z nich spravil bezzbranné bábky, ktoré prosto len stáli na mieste a nebránili sa. Veď ako by aj mohli, keď boli v genjutsu.
"Mno, tak ich teda zlikvidujeme po tvojom."
Nahlas som povedal svoje rozhodnutie a vedel som, že veľká zábava to už nebude. Ale na druhú stranu, aspoň som sa nemusel namáhať. Ďalší z banditov stál len kúsok odo mňa a dočiahol som na neho rukou, takže som vlastne len zopakoval to isté čo pred momentom s predošlým chlapíkom a stlačil mu krk, na následky čoho ten muž zomrel. Nemal sa ako brániť, keďže bol v genjutsu, a aj keby sa z neho chcel dostať, nestihol by to. Zvyšní banditi boli o zopár metrov ďalej odo mňa a tak som na nich už len tak nedočiahol. Avšak z môjho tela už istý čas permanentne trčal biely had. Tento tvor vyzeral, akoby bol časťou môjho tela a jedna jeho polovica vyrastala z môjho brucha, kým druhá, tá kde nemá hlavu, vyrastala zasa z chrbta. Tento had sa načiahol po ďalšom mužovi, ústami ho chytil za rebrá a pritiahol ku mne. Jeho krk zapadol do mojej ruky ako rukoväť meča a nasledovalo ďalšie mocné stisnutie. Tak ako aj v predošlom prípade, ani tento muž sa kvôli genjutsu nemohol brániť.

Poskladané pečate slúžili na vytvorenie jedného vranieho klona, bola tma a moja rýchlosť tvorby pečatí vysoká. Tak sa stalo, že v budove sa objavila ďalšia postava so sharinganom v očiach. Enryu, na nič nečakal a začal ich likvidovať po svojom. Zatiaľ čo celú pozornosť upriamoval na seba a rozhodol sa zneškodniť tých čo sa nemôžu hýbať, ja som si pripravil niekoľko kuaniov.
"Chceš si zľahčiť prácu?" Opýtal som sa Enrya.
Tri Kunaie som hodil priamo na ich vodcu, ktorý bol pod vplyvom môjho Genjutsu, nemohol uhnúť. Preleteli priamo po Enryovej pravici, ale vedel som, že v prípade nutnosti by sa dokázal vyhnúť alebo ich zablokovať tak, aby ho nezranili. Ďalšie tri Kunaie som, hodil na ľavú stranu na dvoch banditov, ktorí síce neboli v Genjutsu, ale len sa prizerali tomu čo sa deje.
Ak má svojho vodcu skutočne rád, tak sa možno obetuje, aby mu zachránil život. Pomyslel som si zatiaľ čo som sledoval jedného banditu, ktorý stál v tesnej blízkosti už spomínaného vodcu. Skúšal ho prebrať rôznymi spôsobmi, ale ani jeden nefungoval a pravdepodobne ani nemal toľko skúseností, aby to dokázal. Zároveň s hodením Kunaiov vybehol aj môj klon. Vybehol z ľavej strany na spomínaných dvoch banditov, ktorí sa práve museli brániť hodeným kunaiom. Zaútočil katanou z boku zatiaľ čo ja som sa dal do pohybu. Na pravej strane bol už len posledný bandita a ten sa rovnako ako jeho vodca nemohol hýbať.

 banditi

Mojou rukou, a to doslova, padli už traja banditi, čo znamenalo, že mi ostával už len posledný. Tým pádom budem mať na konte štyroch, čo je presná polovica z tých ôsmych, ktorí sem pôvodne prišli. Nemal som veľkú chuť vyberať si a tak som sa vrhol po najbližšom, ktorý bol voľný.
Ten voľný bol práve bandita, ktorý dovolil, aby bol jeho vodca zasiahnutý Kaitovými kunaimi.
Takého podriadeného by som teda nechcel.
Pomyslel som si, keď som videl ako nechal svojho šéfa padnúť. Síce to mohlo vyzerať divno, ale nevrhol som sa po svojom cieli, naopak, odskočil som od neho. Avšak to bolo až potom, čo mu môj had obmotal nohu. Tým, že som uskočil, som ho strhol so sebou, vďaka čomu sme sa ocitli mimo zvyšných bojujúcich. Pomocou chakry som vyliezol po stene až na strop a daného muža nechal visieť dolu hlavou, pričom ho môj had držal stále za nohu. Muža som ešte nechcel zabiť, len som si ho kontroloval, aby nerobil nič nebezpečné.

Enryu mi vyčistil cestu, keď zobral toho najbližšieho, medzi mnou a polomŕtvym vodcom nestálo nič v ceste. Bol som v pohybe a plánoval som vodcu doraziť. Kunaie som mieril a hodil na dôležité orgány a skutočne zasiahli cieľ, čo znamenalo, že to osobu vytiahlo z genjutsu, ale teraz to už nebol problém. Krvácal a okrem toho, stále mohol pociťovať nepriaznivé účinky Genjutsu. Enryu mi to uľahčil, hneď ako odskakoval so svojou obeťou.
Neváhal som ani chvíľu, pomocou Shunshin som sa dostal pred vodcu v rýchlosti, ktorej teraz nemohol čeliť. Krvácal a mohol pociťovať aj nejaké následky po Genjutsu. Sharinganom som ho sledoval pre prípad, že by ešte niečo skúsil, rýchle bodnutie katany do srdca, hneď po Shunshine už len ukončilo jeho život. Zatiaľ čo z vodcu vyprchávala jeho duša, jeho dvaja kolegovia boli zaneprázdnení mojím klonom. Jeden z nich zablokoval útok a druhý sa chystal podniknúť útok z hora. Klon sa nijak nesnažil uhnúť, katana ho zasiahla a klon sa rozletel na vrany, ktoré preleteli cez dvoch posledných banditov a tí padli do Genjutsu. Zrazu sa ocitli vo výške, medzi obrovským množstvom vrán, ktoré z nich začali trhať mäso a doslova ich požierať za živa. Pozrel som sa vpravo, kde stál ešte jeden uväznený bandita. Sekol som Katanou cez jeho krk a nechal som ho padnúť k zemi a vykrvácať.
"Je koniec."
Povedal som aj napriek tomu, že stále boli nažive banditi, ktorí bojovali proti môjmu klonu, ale zabiť ich bez toho, aby sa mohli brániť nepredstavoval žiadny problém.

 banditi

Ako som tak sledoval Kaitovo počínanie si v boji, všimol som si, a že som veru dával pozor, ako sa bandita snaží kunaiom zaútočiť na moje stehno. Než to však stihol, jednoducho som ho pustil, respektíve had, ktorý ho držal, ho pustil, čo malo za následok jeho pád. Muž mohol dopadnúť asi dva metra za Kaita.
"Hups!"
Usmial som sa na Kaita.
"Poslal som im posily."
Riekol som a narážal som na toho banditu, ktorý práve dopadol na podlahu domu.
"Ale tebe to nebude robiť problém, však?"
Chakrou pridŕžajúc sa na strope, som len sledoval čo bude Uchiha robiť. Nejako som už nemal chuť sa do toho zapájať a taktiež som aj vedel, že moja pomoc ani nie je potrebná.

Enryho slová a zvuk pádu banditu prerušili moje doterajšie plány. Otočil som sa, bandita, ktorý mal byť už dávno mŕtvy, stále žil, takže zostávali traja. Jeden, ktorý práve dopadol a dvaja, ktorých stále väznilo Genjutsu. Nejednalo sa o žiadne slabé Genjutsu, takže pravdepodobnosť, že by ho len tak zrušili nebola veľká.
Sharinganom som sledoval svoj cieľ, nečakal som kým sa vzchopí, hneď som na neho hodil, tri kunaie zatiaľ čo na jeho uväznených kolegov som hodil dva. Dva, ale nie obyčajné, mali na sebe pripevnené výbušné lístky. Hneď po hodení som odskočil do strany, ďalej od explózie, ktorá prebiehala a pravdepodobne zabila aj dvoch banditov.
Zostávalo už len čakať, či posledný bandita odrazí hodené kunaie a dá si taký pozor, aby sa ani na sekundu nepozrel do mojich očí, čo by pre neho znamenalo koniec.
"Takže si ich prenechal tomu silnejšiemu."
Síce už dosť neskoro, ale i tak som zareagoval na Enryove slová.

 banditi

Stále som sa pridŕžal na strope a pozoroval situáciu. Bandita, ktorého som pustil na zem dopadol celkom elegantne. Pristál na nohách a ešte bol schopný odraziť 66.666666% Kaitovich kunaiov, čo je celkom pozoruhodný výkon vzhľadom na to, čomu bol odteraz vystavený.
"Dajme tomu."
Odpovedal som na Kaitovu provokáciu, ale keďže som bol dosť flegmatický, nerobil som si z toho veľkú hlavu. Naďalej som len pozoroval súboj, ktorý sa odohrával podomnou. Práve som mal možnosť vidieť vôbec prvé ninjutsu, ktorého banditi v tomto boji použili. Bola to celkom pekná technika. Jednoduchá, no môže byť naozaj užitočná a nebezpečná.

Kunaie splnili svoj účel, teda aspoň na jednej strane, kde dvoch ninjov roztrhali na kusy. Posledný bojaschopný dokázal dva odraziť, ale ako som si všimol, ten tretí ho zasiahol do ramena. Zdalo sa, že to nevzdá, hodil po mne svoj kunai, ale bol len jeden a ja som mal Sharingan, kunaiu som uhol bez nejakých problémov. Bandita to skúšal znovu, tentokrát s niečím silnejším ako s jedným kunaiom. Začali na mňa lietať senbony a bandita používal pohyb svojej ruky, aby ich dostal všade. Spravil som rýchly pohyb rukou oproti letiacim senbonom. Fūton: Release Slash, technika, ktorá nie je náročná na prevedenie, ale jej účinky sú naozaj silné. Veterná technika otočila senbony smerujúce na mňa a spolu s nimi smerovala na banditu. Síce nie všetky odrazené senbony letia ostrým koncom, ale medzi toľkým množstvom sa nájdu aj také, ktoré dokážu zraniť. Ak sa bandita nebude schopný ubrániť tejto technike, jej účinky budú smrteľné.

 banditi

Keď prestal dýchať posledný z banditov, odlepil som sa od stropu a dopadol som na nohy asi dva až tri metre vedľa Kaita.
"Si príliš teatrálny."
Povedal som mu, pretože sa mi nepozdával ten úžasný trik z výbušnými lístkami vo vnútri budovy. Teraz to tu je všetko zadymené a pomaly, no isto sa mi začína horšie dýchať.
"Je tu priveľa dymu, asi pôjdem na čerstvý vzduch."
Riekol som a potom som sa vybral k dverám. Po ceste som pretancoval okolo mŕtvych tiel, ktoré sa váľali kade tade.
"Ale beriem to pozitívne. Pobavili sme sa."
Venoval som Kaitovi úsmev a prešiel dvermi von z domu, kde som sa posadil na schody. Keďže prírodnú chakru som už viac nenačerpával, tak sa moja podoba vrátila do pôvodnej. V sagemode som už viac nebol.

Bol koniec, bandita nedokázal odraziť techniku, senbony sa mu zabodli snáď všade kde mohli. Padol bezvládne na zem a zostal ležať, nejavil známky života.
"Skutočne zaujímavá technika, v niektorých situáciach môže byť pekne otravná a nebezpečná."  
Enryu zoskočil zo stropu a dopadol na zem vedľa mňa.
"Nemohol som dopustiť, aby ich oslobodil z Genjutsu, ale to už teraz nie je podstatné, dúfam, že si si oddýchol."
Zobral som svoju katanu a vložil ju do púzdra na chrbte, Enryu už bol na odchode ako mi práve oznámil, obchádzal jednu mŕtvolu za druhou. "Ty ich ani nechceš prehľadať?" Opýtal som sa ľahostajne. "Dneska si asi vstal ľavou nohou, že?"
Pokrčil som ramenami a nasledoval Enrya smerom von z budovy. Tých sedem banditov, pravdepodobne nemalo nič cenného, ale vodca mohol skrývať nejakú korisť. Vyšiel som von, Enryu už sedel na schodoch, otočil som sa, aby som sa pozrel na budovu. Dym vychádzal von z otvorov, ktoré mohli byť niekedy v minulosti okná. "Kto vie, kto tu žil. Podľa veľkosti usudzujem, že nejaký klan alebo zazobanci." Spýtal som sa a zároveň odpovedal bez toho, aby som nejak túžil poznať odpoveď. Posadil som sa na schody vedľa Enrya a pozrel som si ruky a oblečenie, ktoré som mal od krvi.  
Keď si bol mladý a bohatý vlastnil si niečo podobné?"